Našiel som sa cez objektív: Môj príbeh fotografa
Bol čas, keď som stál pod nekonečnou oblohou a hľadal odpovede na otázky o svojej budúcnosti. V tej chvíli, keď som sa díval do nekonečného modrého priestoru, som si uvedomil niečo jednoduché, ale veľmi silné: fotografovanie je to, čo ma naozaj napĺňa. Akoby mi život pošepkal: „Toto je tvoja cesta.“
Čoskoro na to sa v mojom živote objavili ľudia, ktorí ma nevedomky priviedli k mojej prvej svadobnej zákazke. Jedna objednávka viedla k druhej – nasledovala prvá reportáž, potom ďalšie. A tak som sa postupne vydal na cestu profesionálneho fotografa.
Dodnes sa usmievam, keď si spomeniem na svoje začiatky, keď som fotografoval svadbu dievčaťa, ktoré sa mi vtedy páčilo. Ona o mojich citoch nikdy nevedela – no odo mňa dostala krásne a úprimné fotografie. Zachytiť jej veľký deň, aj keď len spoza objektívu, pre mňa znamenalo veľa.
Ako introvert som si našiel vďaka fotografii prirodzený spôsob, ako byť s ľuďmi. Nepotrebujem vyhľadávať pozornosť ani davy – s fotoaparátom v ruke sa cítim prirodzene a slobodne. Fotografovanie mi umožňuje byť prítomný, pozorovať, tvoriť. Vďaka tejto práci som nielen spoznal veľa nových tvárí, ale aj precestoval nové miesta – často aj za hranice Slovenska.
Fotografia mi dáva priestor na kreativitu. Každý záber je ako prázdne plátno, kde môžem tvoriť pomocou svetla, farieb a emócií. A hoci mám za sebou roky skúseností, často mám pocit, že som stále len na začiatku. Som svojím najväčším kritikom. Aj keď mi málokto kritizoval moju prácu, cítim, že predo mnou je ešte veľa cesty.
Moje úsilie však už bolo ocenené – stal som sa členom Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej republiky (APFSR) a získal som titul EP (European Photographer). Aj tak ma vnútorný pohon núti učiť sa, skúšať nové veci a neustále rásť.
Dnes sa venujem svadobnej fotografii, portrétom, fotografovaniu interiérov a produktov. Našiel som sa aj ako lektor v škole fotografie kurzyfotografovania.sk, kde pomáham iným objaviť čaro videnia sveta cez objektív.
Fotografia pre mňa nie je len práca. Je to spôsob, kým som. A som vďačný za ten moment, keď som sa pozrel na oblohu a počúval. Mimochodom, stále mám tu fotku oblohy vďaka ktorej som sa stal, kým som.
Moju prácu si môžete pozrieť na vokal.sk.